Náhrada škody

Povinnosť k náhrade škody je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkových právnych vzťahov. Právna úprava zodpovednosti za škodu je upravená v občianskom zákonníku č. 40/1964 Zb., ktorý rozlišuje prípady všeobecnej a osobitnej zodpovednosti, v obchodnom zákonníku č. 513/1991 Zb., ako aj v špeciálnych právnych predpisoch.

V zmysle všeobecnej občianskoprávnej úpravy (§ 420 obč. zák.) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti; zodpovednosti sa zbaví ten, kto škodu nezavinil. Táto zodpovednosť je subjektívnou zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon, ktorá je založená na princípe predpokladaného (prezumovaného) zavinenia. Zodpovednosť za škodu podľa obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Kto poruší svoju povinnosť, je povinný nahradiť spôsobenú škodu, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a spôsobenou škodou, d) zavinenie (ak ide o prípad subjektívnej zodpovednosti).

Poškodenému sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, namiesto skutočne ušlého zisku môže v obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch poškodená strana požadovať náhradu tzv. obvyklého zisku. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, okrem toho má poškodený právo na náhradu straty na zárobku, resp. dôchodku, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a právo na jednorazové vyrovnanie. V prípade usmrtenia poškodeného majú pozostalí právo na pozostalostnú úrazovú rentu, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a primerané náklady na pohreb.

Najčastejšie poskytované právne služby:

  • uplatňovanie nároku na náhradu škody v občianskoprávnych a obchodných veciach
  • zastupovanie v súdnych konaniach a pri mimosúdnych rokovaniach
  • vypracovanie právnych analýz týkajúcich sa zodpovednosti za škodu
  • poskytovanie právneho poradenstva v tejto oblasti

Kontaktujte nás

Užitočné informácie:

Ak bola škoda spôsobená pri činnosti právnickej alebo fyzickej osoby a v rámci plnenia jej úloh tými, ktorých na túto činnosť použila, za spôsobenú škodu zodpovedá táto fyzická alebo právnická osoba. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú poškodenému nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky; rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla. Ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, svojej zodpovednosti sa nemôžu zbaviť. Inak sa zodpovednosti zbavia, len ak preukážu, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj inak. Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem prípadu, ak preukáže, že by ku škode došlo aj inak. Právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel.

Podľa § 450 občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd náhradu škody primerane znížiť. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila a na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Podľa obchodného zákonníka náhradu škody nemôže súd znížiť.