Výživné

Úprava vyživovacích povinností v zákone o rodine má za cieľ zabezpečiť, aby žiadna osoba nezostala bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v schopnostiach a možnostiach blízkych osôb jej takúto výživu poskytnúť. Zákon o rodine rozoznáva nasledujúce druhy vyživovacích povinností a príspevkov na výživu:

  • vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
  • vyživovacia povinnosť detí k rodičom
  • vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
  • vyživovacia povinnosť medzi manželmi
  • príspevok na výživu rozvedeného manžela
  • príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke

Najdôležitejšími vyživovacími povinnosťami sú vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Obe z týchto vyživovacích povinností sú založené na zásade zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného. V prípade ostatných vyživovacích povinností a príspevkov je určenie konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti podmienené odlišnými kritériami.

Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery; okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Najčastejšie poskytované právne služby:

  • zastupovanie v konaniach o určenie výživného
  • zastupovanie v konaniach o zvýšenie/zníženie výživného
  • spisovanie návrhov a opravných prostriedkov v konaniach o výživnom
  • spisovanie dohôd o výške výživného
  • poskytovanie právneho poradenstva v tejto oblasti

Kontaktujte nás

Užitočné informácie:

Všeobecne o výživnom

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Právo na výživné sa nepremlčuje, premlčujú sa však práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo zákona o rodine.

Výživné možno v súdnom konaní priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke

Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

Súdne poplatky

Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov stanovuje vo veci výživného nasledujúce súdne poplatky (hradené v prospech konajúceho súdu kolkovými známkami, v hotovosti, bankovým prevodom, platobnou kartou alebo poštovým poukazom):

   -	z návrhu na určenie/zvýšenie výživného medzi manželmi                       2 % z ceny predmetu konania, najmenej 16, 50 €
   -	z návrhu na určenie/zvýšenie príspevku na výživu rozvedeného manžela        2 % z ceny predmetu konania, najmenej 16, 50 €
   -	z návrhu na určenie/zvýšenie výž. povinnosti medzi ostatnými príbuznými     2 % z ceny predmetu konania, najmenej 16, 50 €
   -	z návrhu na zníženie/zrušenie výživného medzi manželmi                      2 % z ceny predmetu konania, najmenej 16, 50 €
   -	z návrhu na zníženie/zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky       2 % z ceny predmetu konania, najmenej 16, 50 €
   -	z návrhu na zníženie/zrušenie výž. povinnosti medzi ostatnými príbuznými    2 % z ceny predmetu konania, najmenej 16, 50 €

Od poplatku je v zmysle § 4 ods. 1 písm. g) zák. č. 71/1992 Zb. oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí. Od súdnych poplatkov je podľa § 4 ods. 2 písm. e), f) zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený aj navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšení, ako aj v konaní o uplatnení práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom a nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.